Pozor na absolútnu premlčaciu dobu obchodnoprávnych nárokov

18.08.2021, JUDr. Václav Duska


V obchodnoprávnych vzťahoch sa môžeme stretnúť s tzv. absolútnou premlčacou dobou. Absolútna premlčacia doba je upravená v ustanovení § 408 Obchodného zákonníka, ktoré stanovuje, že bez ohľadu na iné ustanovenia Obchodného zákonníka sa premlčacia doba skončí najneskôr po uplynutí 10 rokov odo dňa, keď začala po prvý raz plynúť (pri nárokoch z porušenia alebo ohrozenia obchodného tajomstva po uplynutí 6 rokov).

Ide o všeobecné obmedzenie premlčacej doby, s ktorým sa môžeme stretnúť len v obchodnoprávnych vzťahoch. Navyše ide o kogentné ustanovenie, od ktorého sa účastníci obchodnoprávnych vzťahov nemôžu odchýliť dohodou. Akonáhle teda uplynie 10 rokov od okamihu, kedy začala premlčacia doba nároku prvýkrát plynúť, môže si dlžník úspešne v konaní uplatniť námietku premlčania, a to bez ohľadu na to, že počas plynutia tejto premlčacej doby nastali skutočnosti, ktoré mali za následok pretrhnutie či spočívanie premlčacej doby.

Príklad: Dlžník je v omeškaní s úhradou faktúry od 01.01.2011. Od tohto okamihu tak veriteľovi začala plynúť všeobecná 4-ročná premlčacia doba na uplatnenie nároku. Dňa 31.12.2014 dlžník po dohode s veriteľom (aby nedošlo k premlčaniu pohľadávky) písomne uznal svoj záväzok, čo malo v zmysle ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonník za následok plynutie novej 4-ročnej premlčacej doby od 31.12.2014. Dňa 31.12.2018 dlžník opätovne uznal svoj záväzok, čo by malo mať pri aplikácii ustanovenia § 407 ods. 1 Obchodného zákonník za následok opäť plynutie novej 4-ročnej premlčacej doby do 31.12.2022, avšak vzhľadom na absolútnu premlčaciu dobu podľa ustanovenia § 408 Obchodného zákonníka sa pohľadávka napriek platnému uznaniu záväzku premlčí už po 01.01.2021.

Námietku premlčania podľa absolútnej premlčacej doby nemožno v konaní úspešne uplatniť len v tom prípade, ak sa toto súdne alebo rozhodcovské konanie začalo ešte pred uplynutím absolútnej premlčacej doby.

Absolútna premlčacia doba sa však neuplatní len v súdnom či rozhodcovskom konaní, ale aj pri výkone rozhodnutia - v exekučnom konaní. Návrh na vykonanie exekúcie je totiž rovnako nevyhnutné podať do 10 rokov (resp. 6 rokov pri nárokoch z obchodného tajomstva) od kedy začala premlčacia doba nároku prvýkrát plynúť, inak nebude možné súdne rozhodnutie, ktorým bol tento nárok priznaný, vykonať. Z tohto pravidla existujú dve výnimky, a to:

  • ak rozhodnutie, ktorým bol nárok priznaný, nadobudlo právoplatnosť v lehote kratšej ako 3 mesiace pred uplynutím absolútnej premlčacej doby,
  • ak rozhodnutie, ktorým bol nárok priznaný, nadobudlo právoplatnosť po uplynutí absolútnej premlčacej doby.

V takýchto prípadoch je možné rozhodnutie vykonať, len ak bol návrh na vykonanie exekúcie podaný do 3 mesiacov odo dňa, keď sa exekučné konanie mohlo začať, tzn. do 3 mesiacov od vykonateľnosti rozhodnutia súdu.

Absolútnej premlčacej dobe by teda podnikatelia mali venovať zvýšenú pozornosť. Po jej prípadnom uplynutí totiž podnikatelia riskujú nielen to, že ich nárok bude premlčaný, ale aj to, že ich právoplatne priznaný nárok nebude možné vymáhať v exekučnom konaní.


Potrebujete právnu pomoc v oblasti vymáhania pohľadávok, obrany pred vymáhaním pohľadávok alebo iných obchodnoprávnych vzťahoch?

Neváhajte a využite služby našej advokátskej kancelárie Kontakt