Kedy sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bezpoplatkový?

Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov stanovuje pomerne prísne podmienky a pravidlá pre poskytovanie spotrebiteľských úverov. Nedodržanie týchto podmienok a pravidiel môže mať za následok aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru (tzn. že spotrebiteľ je veriteľovi povinný vrátiť len sumu, ktorá mu bola veriteľom poskytnutá). Tento článok špecifikuje aké skutočnosti majú k dnešnému dňu za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru a aké nároky z toho spotrebiteľovi vznikajú.

Spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový v prípade, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje údaj o:

• dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

• celkovej výške spotrebiteľského úveru, mene v ktorej je spotrebiteľský úver poskytovaný a podmienkach, ktoré upravujú čerpanie spotrebiteľského úveru,

• úrokovej sadzbe, podmienkach upravujúcich jej uplatňovanie, prípadne o indexe alebo referenčnej úrokovej sadzbe, na ktorú je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, alebo časových obdobiach, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienkach a spôsobe vykonania tejto zmeny,

• ročnej percentuálnej miere nákladov a o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ v súvislosti so spotrebiteľským úverom zaplatiť,

• výške, počte a frekvencii splátok spotrebiteľského úveru a prípadne aj o poradí, v ktorom sa budú splátky prideľovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

• prípadných poplatkoch za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, a to spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,

• o výške poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe.

Spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkový taktiež ak:

• zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu,

• v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa,

• ročná percentuálna miera nákladov prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenú v osobitných predpisoch (viď § 1 ods. 4 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z),

• spotrebiteľský úver je poskytnutý inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa ak nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch,

• v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,

V neposlednom rade je spotrebiteľský úver bezúročný a bezpoplatkový v prípade, že veriteľ hrubým spôsobom poruší svoju povinnosť posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

Pokiaľ je spotrebiteľský úver na základe niektorého z vyššie uvedených dôvodov bezpoplatkový a bezúročný, môže spotrebiteľ na súde podať voči veriteľovi žalobu o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru.

V prípade, že spotrebiteľ už veriteľovi uhradil sumu vyššiu než je suma poskytnutého úveru, môže sa spotrebiteľ žalobou voči veriteľovi domáhať vydania bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi celkovou sumou uhradenou spotrebiteľom veriteľovi a výškou poskytnutého úveru.

Je potrebné si však dať pozor na to, aby nedošlo k premlčaniu nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Hoci je zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom, nepoužije sa na posúdenie dĺžky premlčacej doby nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia veriteľa úprava v Obchodnom zákonníku (4 roky), ale použije sa právna úprava v Občianskom zákonníku. Dôvodom je ustanovenie § 52 ods. 2 posledná veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: "Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva." Toto ustanovenie sa použije aj v prípade, že ustanovenia Občianskeho zákonníka sú pre spotrebiteľa nevýhodnejšie než normy obchodného práva, tak ako je tomu aj v tomto prípade.

Subjektívna premlčacia doba nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v je 2 roky, od kedy sa spotrebiteľ o bezdôvodnom obohatení veriteľa dozvedel a objektívna premlčacia doba by vo všeobecnosti mala byť 3 roky od kedy k bezdôvodnému obohateniu veriteľa došlo. K vzniku bezdôvodného obohatenia dôjde už tou úhradou splátky úveru, ktorou spotrebiteľ uhradí veriteľovi v súhrne už takú sumu, ktorá prekročí výšku istiny poskytnutého úveru. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe je teda tento okamih počiatkom plynutia nielen objektívnej, ale aj subjektívnej premlčacej doby nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom ak je žaloba spotrebiteľa podaná neskôr, je nárok spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia voči veriteľovi už premlčaný (viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/116/2019 zo dňa 31.03.2020 alebo Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Cdo/208/2018 zo dňa 25.06.2020).

Tento ustálený záver Najvyššieho súdu Slovenskej republike však bol spochybnený Rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie č. C-485/19 zo dňa 22.04.2021, v ktorom Súdny dvor konštatoval, že: "je potrebné dospieť k záveru, že procesné podmienky, o aké ide vo veci samej, tým, že vyžadujú od spotrebiteľa, aby podal žalobu v lehote troch rokov od dátumu, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom k tomuto obohateniu môže dôjsť počas plnenia dlhodobej zmluvy, sú takej povahy, že môžu nadmerne sťažovať výkon práv, ktoré mu priznáva smernica 93/13 alebo smernica 2008/48, a teda že tieto podmienky sú v rozpore so zásadou efektivity", a že: "zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok v zmysle smernice 93/13 alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice 2008/48, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu." Podľa názoru Súdneho dvora je tak uplatňovanie 3-ročnej objektívnej premlčacej doby od okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia v takýchto prípadoch v rozpore s právom Európskej únie. Aplikácia 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby od okamihu vzniku bezdôvodného obohatenia (ako to vo svojej judikatúre ustálil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vyššie spomínaných rozhodnutiach) by tak bola pravdepodobne ešte viac v rozpore s právom Európskej únie. Na to, ako sa s týmto záverom Súdneho dvora Európskej únie vysporiada slovenská legislatíva a judikatúra, si však ešte budeme musieť počkať (pozn. Najvyšší súd SR počiatok plynutia premlčacej doby určil obdobne v Uznesení 5Cdo/29/2021 z 28.09.2021).

Podobne ako zákon o spotrebiteľských úveroch upravuje dôvody, pre ktoré je možné považovať spotrebiteľský úver za bezúročný a bezpoplatkový, upravuje zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie dôvody, pre ktoré je možné za bezúročný a bezpoplatkový považovať aj úver na bývanie. Tieto dôvody, ktoré sú špecifikované v ustanovení § 15 tohto zákona opäť spočívajú najmä v nedodržaní písomnej formy zmluvy o úvere na bývanie, chýbajúcich náležitostiach zmluvy o úvere na bývanie, chybnej RPMN či v hrubom porušení povinností veriteľa pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver na bývanie. Spotrebiteľ sa aj v prípade úverov na bývanie bude môcť domáhať určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, resp. vydania bezdôvodného obohatenia.

Máte záujem o právne služby v oblasti úverových zmlúv? Kontaktujte nás emailom na adrese advokatduska@gmail.com alebo využite kontaktný formulár na stránke KONTAKT.