Ako postupovať pri neplatnom skončení pracovného pomeru

18.11.2020, JUDr. Václav Duska

Skončiť pracovný pomer so zamestnancom platnou výpoveďou či platným okamžitým skončením pracovného pomeru nie je pre zamestnávateľa pri súčasnej platnej právnej úprave vôbec jednoduché. Dôvody neplatnosti takéhoto skončenia pracovného pomeru môžu spočívať v rôznych skutočnostiach, či už ide napríklad o absenciu zákonných dôvodov, neprerokovanie skončenia pracovného pomeru so zástupcami zamestnancov, nesplnenie ponukovej povinnosti alebo nesplnenie formálnych podmienok. Pokiaľ je teda zamestnancovi doručená neplatná výpoveď alebo neplatné okamžité skončenie pracovného pomeru a zamestnanec sa chce voči tomuto postupu zamestnávateľa brániť, zamestnanec by mal postupovať podľa nasledujúceho postupu.


Prvým krokom, ktorým by mal zamestnanec uskutočniť po doručení neplatnej výpovede, resp. neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru, je oznámiť zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho zamestnávateľ naďalej zamestnával. Aj keď Zákonník práce výslovne nevyžaduje písomnú formu tohto oznámenia, s ohľadom na ďalej uvedenú dôležitosť tohto kroku je za účelom unesenia dôkazného bremena v prípadnom súdnom spore písomná forma žiadúca.

Oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní má dva dôležité následky. Prvým následkom je to, že až odo dňa, kedy bude oznámenie zamestnávateľovi doručené, vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy za obdobie, kedy zamestnávateľ zamestnancovi po neplatnom skončení pracovného pomeru neprideľoval prácu. Druhým následkom je potom neuplatnenie fikcie dohody o skončení pracovného pomeru. Pokiaľ by totiž zamestnanec zamestnávateľovi neoznámil, že trvá na ďalšom zamestnávaní, uplatnila by sa fikcia skončenia pracovného pomeru dohodou podľa ustanovenia § 79 ods. 4 Zákonníka práce. Táto fikcia by sa mala uplatniť aj v prípade, že zamestnanec riadne a včas podá žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru bez toho, aby v nej uviedol, že trvá na ďalšom zamestnávaní. Aj napriek tomu, že by v tomto súdnom spore zamestnanec uspel a súd by určil, že výpoveď, resp. okamžité skončenie pracovného pomeru, je neplatné, pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom by naďalej mohol byť platne skončený fikciou dohody. V prípade neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru pri neoznámení o trvaní na ďalšom zamestnávaní zamestnávateľovi, by zamestnancovi vznikol nárok na náhradu mzdy len za obdobie dvoch mesiacov. V prípade neplatnej výpovede by zamestnancovi nárok na náhradu mzdy nevznikol vôbec.

Doručenie tohto oznámenia zamestnávateľovi je teda zásadné. Čo sa týka okamihu doručenia oznámenia, tak možno odporučiť, aby ho zamestnanec doručil zamestnávateľovi čím skôr po tom, čo s ním bol neplatne skončený pracovný pomer. Ako už totiž bolo uvedené vyššie, až odo dňa, kedy bude toto oznámenie zamestnávateľovi doručené, vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy. Pokiaľ by teda zamestnanec dostal okamžité skončenie pracovného pomeru napríklad 1. januára, ale oznámenie o trvaní na ďalšom zamestnávaní by zamestnávateľovi doručil až 1. marca, zamestnancovi by vznikol nárok na náhradu mzdy až od 1. marca.


Druhým krokom, ktorý je potrebné urobiť, je potom podanie žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, pričom žalobu musí zamestnanec doručiť súdu v lehote 2 mesiacov odo dňa, kedy sa mal jeho pracovný pomer neplatne skončiť. V prípade okamžitého skončenia pracovného pomeru teda dvojmesačná lehota plynie od okamihu jeho doručenia zamestnancovi a v prípade neplatnej výpovede od posledného dňa výpovednej doby. Ide o prekluzívnu lehotu, teda v prípade, že zamestnanec lehotu zmešká, súd jeho žalobu zamietne aj bez toho, aby zamestnávateľ zmeškanie lehoty namietal.

Miestne príslušným súdom na konanie o neplatnosť skončenia pracovného pomeru je všeobecný súd zamestnávateľa (teda súd v ktorého obvode má zamestnávateľ sídlo). V každom kraji je však na takéto individuálne pracovné spory kauzálne príslušný len jeden konkrétny súd. Pokiaľ mal zamestnávateľ sídlo v Košickom kraji, miestne príslušným súdom bude Okresný súd Košice II.

V súdnom konaní bude zamestnanec musieť preukázať, že s ním bol pracovný pomer skončený neplatne. Samozrejme platí zásada negatívnej dôkaznej teórie, teda pokiaľ dôvodom neplatnosti skončenia pracovného pomeru bude napríklad porušenie pracovnej disciplíny, nesplnenie ponukovej povinnosti, či neprerokovanie so zástupcami zamestnancov a zamestnanec bude tvrdiť, že k porušeniu pracovnej disciplíny, splneniu ponukovej povinnosti, či prerokovaniu so zástupcami zamestnancov nedošlo, bude na zamestnávateľovi, aby preukázal opak.


Tretím krokom je potom podanie žaloby na náhradu mzdy, a to tak, aby nedošlo k premlčaniu tohto nároku. Ako už bolo uvedené vyššie, odo dňa, kedy zamestnanec zamestnávateľovi oznámi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, vzniká zamestnancovi nárok na náhradu mzdy, a to až do okamihu kým mu zamestnávateľ nezačne opäť prideľovať prácu, resp. kým súd nerozhodne o tom, že skončenie pracovného pomeru je neplatné. Nárok na náhradu mzdy je možné priznať maximálne za dobu 36 mesiacov, pričom súd ju môže s prihliadnutím na okolnosti prípadu znížiť, a to až do výšky náhrady mzdy za dobu 12 mesiacov.

Samotný súdny spor o neplatnosť skončenia pracovného pomeru môže trvať aj viac ako 36 mesiacov, avšak premlčacia doba nároku plynie už odo dňa oznámenia o trvaní na ďalšom zamestnávaní. Z toho dôvodu je potrebné, aby zamestnanec podal na súde žalobu v takom čase, aby nedošlo ani len k čiastočnému premlčaniu jeho nároku na náhradu mzdy. Premlčacia doba tohto nároku je klasická trojročná, a teda žalobu o náhradu mzdy je potrebné podať pred uplynutím 3 rokov odo dňa oznámenia o skončení pracovného pomeru, pričom výšku náhrady mzdy je potrebné vyčísliť najneskôr ku dňu podania tejto žaloby. Pokiaľ súdny spor o neplatnosť skončenia naďalej trvá, je potom potrebné žalobu rozšíriť tak, aby sa požadovala náhrada mzdy za celých 36 mesiacov. Teda pokiaľ zamestnanec podá žalobu na náhradu mzdy napríklad po uplynutí 2 rokov od skončenia pracovného pomeru a uplatní si náhradu mzdy za obdobie 24 mesiacov, bude ju v prípade ďalšieho trvania sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru potrebné rozšíriť o náhradu mzdy za zvyšných 12 mesiacov.

V prípade, že v čase podania žaloby o náhradu mzdy ešte nie je právoplatne rozhodnuté o žalobe o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, je potrebné v žalobe tiež navrhnúť prerušenie konania o náhrade mzdy, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci neplatného skončenia pracovného pomeru. Až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o tom, či je skončenie pracovného pomeru platné alebo nie totiž bude súd schopný posúdiť, či zamestnancovi vznikol nárok na náhradu mzdy. V prípade, že súd právoplatne rozhodne o tom, že skončenie pracovného pomeru bolo platné, je za účelom zníženia ďalších nákladov zamestnanca vhodné vziať podanú žalobu o náhradu mzdy späť.

Samozrejme v prípade ak súd rozhodne o neplatnosti skončenia pracovného pomeru rýchlo, je pravdepodobné, že zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi nárok na náhradu mzdy dobrovoľne, a teda podanie žaloby v takom prípade ani nebude potrebné. V takom prípade si je však vhodné skontrolovať, či bola náhrada mzdy zamestnávateľom vyčíslená správne.


S ohľadom na pomernú zložitosť jednotlivých krokov a závažnosť následkov v prípade nesprávneho postupu možno odporučiť, aby sa zamestnanci v prípade, že majú v úmysle napadnúť neplatnosť skončenia pracovného pomeru, obrátili na advokáta


Máte záujem o kvalifikované právne služby v oblasti skončenia pracovného pomeru? Využite služby našej advokátskej kancelárie - Kontakt