Regresný nárok záložcu voči dlžníkovi

15.05.2021, JUDr. Václav Duska

Pri záložnom práve vystupujú tri subjekty - veriteľ, dlžník a záložca. Veriteľ disponuje pohľadávkou znejúcou voči dlžníkovi, ktorá je zabezpečená záložným právom k zálohu - majetku vo vlastníctve záložcu. Dlžníkom a záložcom môže, ale nemusí byť tá istá osoba. K diferenciácii týchto subjektov môže dôjsť už pri zriaďovaní záložného práva, teda ak zmluvu o zriadení záložného práva uzatvára s veriteľom ako záložca osoba odlišná od dlžníka, ale aj následne v priebehu trvania záložného práva, keď dlžník, ktorý je zároveň záložcom, prevedie vlastnícke právo k zálohu na tretiu osobu.

Aj napriek tomu, že Občiansky zákonník obsahuje pomerne rozsiahlu úpravu záložného práva, vzťahu, ktorý v takýchto prípadoch vzniká medzi záložcom a dlžníkom sa vôbec nevenuje. Ak sú teda záložcom a dlžníkom odlišné osoby, vyvstávajú otázky, aké nároky voči sebe navzájom majú po prípadnom výkone záložného práva veriteľom, keď sa zabezpečená pohľadávka uspokojí zo zálohu.

K takýmto situáciám dochádza pomerne bežne. V prípade, že totiž veriteľ má svoju pohľadávku zabezpečenú záložným právom, väčšinou sa ani nepokúša vymôcť svoju pohľadávku súdnou cestou voči dlžníkovi, ale rovno pristupuje k výkonu záložného práva k zálohu. K výkonu záložného práva teda môže dochádzať aj v prípadoch, kedy je dlžník dostatočne bonitný na to, aby zabezpečenú pohľadávku veriteľovi uhradil, ale spolieha sa na to, že táto pohľadávka bude uspokojená z majetku záložcu a on tak bude z obliga.

Ak bude pohľadávka veriteľa z výťažku z predaja zálohu uspokojená v celom rozsahu, tak dlžníkov záväzok voči veriteľovi skutočne zanikne. Na druhej strane však dlžníkovi vznikne nový záväzok voči záložcovi, ktorý plnil miesto neho, a to za analogického použitia úpravy bezdôvodného obohatenia podľa § 454 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého: "Bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám."

K tomuto záveru dospel aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn. 29 Cdo 2105/2007 zo dňa 22.07.2009, v ktorom konštatoval, že: "Ak nie je pre tento prípad medzi záložcom a dlžníkom dohodnuté niečo iné, vzniká záložcovi, ktorý na úhradu zabezpečenej pohľadávky "plnil zálohom" (tým že bol speňažený), regresný nárok svojho druhu, ktorý je nutné posudzovať analogicky podľa ustanovení § 454 a § 458 zákona č. 40/1964 Sb., občianskeho zákonníka. Na týchto záveroch nič nemení ani to, či záložca plnil zo záložného práva dobrovoľne (napr. tým, že uhradil zabezpečenú pohľadávku alebo zložil hodnotu zálohu) alebo vynútene (tak, že záloh bol i proti jeho vôli speňažený a výťažok zo speňaženia vydaný zabezpečenému veriteľovi)."

Z vyššie citovaného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré vychádza z takmer identickej právnej úpravy, ako je tá súčasná slovenská, a teda malo by byť použiteľné aj v na obdobné prípady na Slovensku, tak možno dospieť k záveru, že:

  • záložca má po plnení zabezpečenej pohľadávky zo zálohu regresný nárok voči dlžníkovi,
  • na tento nárok záložcu voči dlžníkovi by sa mali analogicky použiť ustanovenia o bezdôvodnom obohatení (a nie analogická aplikácia ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka o regresnom nároku ručiteľa, v zmysle ktorého "ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi"), čo bude mať vplyv na premlčaciu dobu tohto regresného nároku,
  • regresný nárok voči dlžníkovi bude mať záložca v prípade, keď plnil veriteľovi zo zálohu dobrovoľne (napr. postupom podľa § 19 ods. 1. písm. k zákona o dobrovoľných dražbách), ale aj v prípade ak došlo nútenému speňaženiu zálohu,
  • dlžník a záložca si môžu svoj vzájomný vzťah upraviť dohodou, pričom regresný nárok záložcu voči dlžníkovi môžu v takejto dohode aj vylúčiť.

Dlžníci by sa teda nemali spoliehať na to, že sa zbavia svojich dlhov, ak ich záväzky voči veriteľom budú uhradené zo speňaženia zálohu vo vlastníctve inej osoby. Naopak, v takýchto prípadoch sa ich dlhy ešte navýšia o náklady, ktoré záložcom vznikli v súvislosti s výkonom záložného práva (napr. úhrada nákladov dražby apod.).

Máte záujem o právnu pomoc týkajúcu sa záložného práva? Dohodnite si konzultáciu s advokátom - Kontakt