Trestná zodpovednosť pri ochrane životného prostredia

(25.09.2019 publikované ako súčasť rigoróznej práce, JUDr. Václav Duska)

Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že občianskoprávna, správnoprávna a ekologickoprávna zodpovednosť spolu vytvárajú dostatočný systém ochrany životného prostredia, ktorý dokáže efektívne zabrániť ničeniu a znečisťovaniu životného prostredia, a teda že nie je potrebné chrániť životné prostredie aj prostredníctvom trestnoprávnej zodpovednosti. Ako vyplývaj aj z princípu "ultima ratio", trestné právo je poslednou inštanciou, ktorá nastupuje len vtedy, keď sa ostatné prostriedky nápravy ukázali ako neúčinné. To má za následok nielen povinnosť orgánov činných v trestnom konaní dať prednosť inému typu právnej zodpovednosti pred trestnoprávnou zodpovednosťou, ale aj povinnosť zákonodarcu nekriminalizovať takéto konanie. Z toho teda vyplýva, že "tam, kde postačia k regulácii prostriedky správneho alebo civilného práva, sú trestnoprávne prostriedky nielen nadbytočné, ale z pohľadu princípu právneho štátu taktiež neprípustné."(1)

Slovenská republika rovnako ako väčšina vyspelých krajín sveta niektoré konania, ktoré sú spôsobilé narušiť alebo ohroziť životné prostredie, kriminalizuje. Z toho teda jednoznačne vyplýva, že ani zákonodarca nepovažuje v tých prípadoch, pre ktoré uzákonil vznik trestnoprávnej zodpovednosti, uplatnenie zvyšných foriem právnej zodpovednosti za dostatočné.

Dôvody potreby trestnoprávnej zodpovednosti pri ochrane životného prostredia

Potreba ochrany životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorá sa dostala do popredia hlavne v posledných desaťročiach súvisí jednak s neustálym technologickým pokrokom a novými možnosťami organizovaných skupín pri páchaní trestnej činnosti, ako aj s čoraz väčšou vzácnosťou a nedostupnosťou určitých biotopov, či rastlinných a zvieracích druhov. Ochrana životného prostredia prostredníctvom zvyšných typov právnej zodpovednosti sa tak v mnohých prípadoch preukázala ako nedostatočná.

Z hľadiska ochrannej funkcie trestného práva, je potrebné tiež uviesť, že trestné právo slúži na ochranu tých najvýznamnejších hodnôt, spoločenských vzťahov a verejných statkov pred spoločensky najviac nebezpečnými útokmi. Životné prostredie je natoľko významným verejným statkom, že bez toho, aby bola zachovaná určitá úroveň jeho kvality, nebol by možný ani samotný život. Nemalo by žiadnu logiku pokiaľ by sa prostredníctvom trestného práva chránil život človeka, bez toho, aby sme zároveň takýmto spôsobom chránili aj podmienky, ktoré sú nevyhnutné pre vznik života a jeho ďalší zdravý vývoj.

Ďalší dôležitý fakt dokazujúci nevyhnutnosť trestnoprávnej ochrany životného prostredia súvisí s preventívnou funkciou trestného práva. Je nevyhnutné uvedomiť si, že len hrozba pokuty, kompenzačné opatrenie alebo iné povinnosti vyplývajúce z uplatnenia zvyšných foriem právnej zodpovednosti, nemá na potenciálnych narušiteľov životného prostredia (a najmä na tých najväčších znečisťovateľov životného prostredia) takmer žiadnu odstrašujúcu funkciu. Veľkým priemyselným spoločnostiam produkujúcim obrovské množstvo znečisťujúcich látok, by sa totiž oveľa viac vyplatilo znečisťovať životné prostredie a prípadne aj občas zaplatiť pokutu ako vynakladať finančné prostriedky mnohonásobne prevyšujúce tieto hroziace pokuty na ekologickejšie zariadenia a legálnu likvidáciu znečisťujúcich látok. Trest odňatia slobody, ktorý páchateľom trestných činov smerujúcich proti životnému prostrediu vďaka trestnoprávnej zodpovednosti hrozí, by tak mal mať z pohľadu generálnej prevencie na potenciálnych páchateľov ďaleko väčšie účinky ako len obyčajná pokuta.

Obdobne je to aj v prípade prevencie individuálnej. Žiadna sankcia stanovená občianskoprávnymi alebo správnoprávnymi predpismi nezabezpečí to, aby sa narušiteľ životného prostredia zdržal ďalšieho poškodzovania životného prostredia tak výrazne, ako je to práve pri trestných sankciách. Pri niektorých skutkových podstatách sa v prípade, že páchateľ bol za obdobný čin v predchádzajúcom období postihnutý, trest ešte sprísňuje. Sankcie stanovené trestným právom na rozdiel od sankcií vyplývajúcich z iných foriem právnej zodpovednosti navyše oveľa viac rešpektujú čoraz hlasitejšiu požiadavku veľkej časti spoločnosti na prísne potrestanie páchateľov závažného poškodzovania životného prostredia.

Ďalším dôvodom, prečo je podľa môjho názoru potrebné kriminalizovať poškodzovanie životného prostredia alebo jeho jednotlivých zložiek, je tiež to, že životné prostredie alebo jeho zložky nemusia byť len objektom trestných činov, ale aj prostriedkami iných trestných činov, ktorý môže byť ešte závažnejší. Podľa plk. Ing. Mária Kerna, predstavuje životné prostredie alebo niektorá z jeho zložiek za určitých okolností ideálny prostriedok teroristického útoku (napr. otrava vodných zdrojov alebo ovzdušia, infikovanie živočíchov a rastlín).

Páchanie trestnej činnosti na úseku životného prostredia teda môže predstavovať významné riziká nielen v biologickej oblasti, ale aj v národno-bezpečnostnej oblasti. Prostredníctvom útokov na životné prostredie môžu byť navyše páchané trestné činy v oblasti ekonomickej (korupcia, daňové úniky) ako aj v kultúrno-spoločenskej oblasti.(2)

Je teda možné konštatovať, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody, kriminalizovanie niektorých vybraných konaní, ktoré smerujú buď proti životnému prostrediu ako celku alebo proti jeho jednotlivým zložkám, nie je nadbytočné a je v súlade s princípom ultima ratio.

(1) ŠAMKO, Peter. Princíp ultima ratio. Významné interpretačné pravidlo alebo prehnaný súdny aktivizmus bez opory v zákone a judikatúre? Právne listy. Dostupné z: https://www.pravnelisty.sk/clanky/a215-principultima-ratio.-vyznamne-interpretacne-pravidlo-alebo-prehnany-sudny-aktivizmusbez-opory-v-zakone-a-judikature

(2) KERN, Mário. Možnosti účinného boja proti environmentálnej kriminalite v SR. Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika. Dostupné z: https://konzervativizmus.sk/environmentalna-politika-v-sr/