Záložné právo nie je určené len bankám

Drvivá väčšina ľudí sa so záložným právom stretáva len pri získavaní úveru, ktorého účelom je nadobudnutie alebo refinancovanie nehnuteľnosti, a to ako základnej podmienky bánk na čerpanie úveru. Záložné právo však nie je v slovenskej právnej úprave zakotvené len pre potreby bánk. Záložné právo môže slúžiť akémukoľvek veriteľovi na zabezpečenie jeho pohľadávky.

Z toho dôvodu by mali inštitút záložného práva využívať aj bežní ľudia, a to v prípade ak nakladajú s majetkom väčšej hodnoty. Množstvo bežných ľudí napríklad poskytuje svojím známym tisícové až desaťtisícové pôžičky bez toho, aby mali svoju pohľadávku na vrátenie pôžičky akýmkoľvek spôsobom zabezpečenú (či už záložným právom alebo ručením apod.). V mnohých prípadoch sa pritom k svojim peniazom už nikdy nedostanú, lebo dlžníci či už úmyselne alebo neúmyselne prídu o všetok svoj relevantný majetok. Zriadenie záložného práva je spôsob, ako môžu veritelia riziko neuspokojenia svojej pohľadávky minimalizovať.

Zmyslom záložného práva je oprávnenie veriteľa uspokojiť si svoju pohľadávku, resp. jej časť, zo zálohu, ak dlžník svoj záväzok riadne a včas nesplní. Záložným právom možno zabezpečiť nielen existujúcu pohľadávku, ale aj budúcu pohľadávku či pohľadávku podmienenú. Zároveň môže ísť ako o peňažnú pohľadávku, tak o nepeňažnú pohľadávku, ak možno určiť jej hodnotu.

Zálohom môže byť spravidla akákoľvek hnuteľná či nehnuteľná vec, ale aj právo alebo iná majetková hodnota (napr. pohľadávka, obchodný podiel, cenný papier, ochranná známka apod.). Najbežnejším zálohom sú práve nehnuteľnosti, u ktorých je riziko straty hodnoty nízke.

Záložné právo k nehnuteľnosti sa zriaďuje písomnou zmluvou medzi záložcom (vlastníkom nehnuteľnosti) a záložným veriteľom. Záložcom môže byť aj osoba odlišná od dlžníka. V zmluve o zriadení záložného práva musí byť špecifikovaná pohľadávka, ktorá sa zabezpečuje záložným právom (vrátane určenia jej hodnoty, resp. najvyššej hodnoty istiny, do ktorej sa táto pohľadávka zabezpečuje) a záloh. Na vznik záložného práva k nehnuteľnosti sa vyžaduje jeho vklad do katastra nehnuteľností.

Zákon o katastri nehnuteľností v súčasnosti nevyžaduje úradné osvedčenie podpisu záložcu na záložnej zmluve (na rozdiel od podpisu prevodcu pri prevádzaní nehnuteľnosti, resp. podpisu povinného z vecného bremena pri zriaďovaní vecného bremena). Nepochopiteľná absencia povinnosti overiť podpis záložcu na záložnej zmluve pritom značne uľahčuje podvodníkom podvody s nehnuteľnosťami, ku ktorým dochádza prostredníctvom výkonu záložného práva zriadeného bez vedomosti vlastníka nehnuteľnosti. Podpis záložného veriteľa na záložnej zmluve nie je takisto potrebné úradne osvedčovať.

Záložné právo pôsobí aj voči nadobúdateľovi zálohu, teda ani prípadný prevod nehnuteľnosti záložcu na inú osobu nebude mať vo všeobecnosti vplyv na ďalšie trvanie záložného práva a veriteľ tak naďalej bude mať svoju pohľadávku zabezpečenú predmetným záložným právom.

Ako už bolo uvedené vyššie, záložné právo oprávňuje veriteľa uspokojiť si svoju pohľadávku, s ktorej splnením je dlžník v omeškaní, zo zálohu. Akonáhle sa teda dlžník dostane do omeškanie, môže veriteľ za podmienok stanovených v Občianskom zákonníku a záložnej zmluve začať s výkonom záložného práva - záloh speňažiť a uspokojiť svoju pohľadávku z výťažku tohto speňaženia.

Záložné právo je teda jeden z najspoľahlivejších spôsobov zabezpečenia pohľadávok. Nemali by ho tak využívať len banky, ale aj bežní ľudia ak nakladajú s majetkom väčšej hodnoty.

Máte záujem o právnu pomoc týkajúcu sa záložného práva? Potrebujete pripraviť záložnú zmluvu, zapísať záložné právo do katastra nehnuteľností, resp. iného registra alebo inak zabezpečiť Vašu pohľadávku? Obráťte sa na nás  - Kontakt