Započítať možno aj premlčanú pohľadávku

11.07.2021, JUDr. Václav Duska


Započítanie pohľadávok je spravidla jednostranný právny úkon, ktorý sa využíva v situácii, keď majú dva subjekty voči sebe vzájomné peňažné pohľadávky. Jeden zo subjektov teda oznámi druhému subjektu, že započítava tieto vzájomné pohľadávky, pričom platí, že v rozsahu v akom sa tieto pohľadávky vzájomne kryjú, zanikajú, a to k okamihu, kedy sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Za istých okolností možno na započítanie použiť aj premlčanú pohľadávku. V obchodnoprávnych, ale aj v občianskoprávnych vzťahoch možno započítavať premlčané pohľadávky na základe dohody účastníkov o započítaní. V prípade dohody o započítaní možno započítať prakticky akékoľvek vzájomné pohľadávky (tzn. nie len premlčané, ale aj nesplatnú pohľadávku voči splatnej alebo pohľadávku súdom nevymáhateľnú - zo stávok a hier, apod.)

V obchodnoprávnych vzťahoch však možno započítať premlčanú pohľadávku aj pri jednostrannom zápočte, a to v dvoch nasledujúcich prípadoch:

Prvý prípad, kedy je možné započítať aj premlčanú pohľadávku sa uplatní v situácii, keď sa obe pohľadávky vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania či niekoľkých súvisiacich rokovaní. Možnosť započítania takejto premlčanej pohľadávky vyplýva z ustanovenia § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka.

Druhý prípad, kedy je možné započítať aj premlčanú pohľadávku sa uplatní v situácii, keď podmienky na započítanie takejto pohľadávky boli splnené už pred jej premlčaním, a to po akúkoľvek dlhú dobu. Tzn. aj v prípade ak budú podmienky na započítanie pohľadávok splnené len v jediný deň (napr. v posledný deň premlčacej doby jednej z pohľadávok), bude možné túto pohľadávku započítať aj po uplynutí premlčacej doby. Táto skutočnosť vyplýva jednak z ustanovenia § 388 ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka, ale aj z ustanovenia § 358 Obchodného zákonníka.

Mnoho ľudí robí pri zápočte pohľadávok tú chybu, že len od seba odráta istiny vzájomných pohľadávok. Ako však bolo uvedené vyššie, pri započítaní pohľadávky zanikajú k okamihu, kedy sa stali spôsobilými na započítanie. Pokiaľ teda oba subjekty voči sebe majú napr. pohľadávku vo výške istiny 100.000,- EUR, pričom pohľadávka jedného sa stala splatnou 01.01.2020 a pohľadávka druhého 01.01.2021, tak vo všeobecnosti platí, že pohľadávky sa stali spôsobilými na započítanie dňa 01.01.2021. Pohľadávka prvého subjektu však ku dňu 01.01.2021 už nepredstavuje len istinu vo výške 100.000,- EUR, ale napríklad aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne, tzn. celkovo 109.000,- EUR. Pokiaľ teda ktorýkoľvek subjekt kedykoľvek od 01.01.2021 započíta vzájomné pohľadávky, tak po započítaní bude mať prvý subjekt voči druhému naďalej pohľadávku vo výške 9.000,- EUR.

Opätovne pri tom treba zdôrazniť, že dôležitý je okamih, kedy sa pohľadávky stali spôsobilé na započítanie a nie okamih, kedy k započítaniu reálne došlo. Príslušenstvo pohľadávok, teda treba vypočítať k okamihu, kedy sa pohľadávky stali spôsobilé na započítanie.

V súvislosti so vzájomnými pohľadávkami a premlčaním niektorej z nich je ešte potrebné upozorniť na ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého: "Ak bolo právo, ktoré podlieha premlčaniu, uplatnené v súdnom alebo rozhodcovskom konaní vo forme protinároku, prestáva pri ňom plynúť premlčacia doba dňom, keď sa začalo súdne alebo rozhodcovské konanie ohľadne práva, proti ktorému protinárok smeruje, ak sa tak nárok, ako aj protinárok vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní."

Pokiaľ teda napríklad prvý subjekt podá voči druhému subjektu žalobu na zaplatenie svojej nepremlčanej pohľadávky a druhý subjekt bude chcieť podať vzájomnú žalobu na zaplatenie svojej inak už premlčanej pohľadávky (vzťahujúcej sa na tú istú zmluvu), nebude pre posúdenie premlčania tejto pohľadávky rozhodný deň podania vzájomnej žaloby, ale už deň podania žaloby prvého subjektu. Ak teda v tento deň ešte pohľadávka druhého subjektu nebola premlčaná, môže si vzájomnou žalobou bezpečne uplatniť celú svoju pohľadávku prevyšujúcu pohľadávku prvého subjektu. Ak ale bola pohľadávka druhého subjektu premlčaná už aj ku dňu podania žaloby prvého subjektu, tak v takom prípade by bola vzájomná žaloba v časti prevyšujúcej pohľadávku prvého subjektu po uplatnení námietky premlčania zamietnutá. Preto v takom prípade stojí za zváženie, aby si druhý subjekt svoju pohľadávku voči prvému subjektu uplatnil len ako hmotnoprávnu námietku, tzn. len do výšky pohľadávky uplatnenej prvým subjektom.

Len ako hmotnoprávnu námietku je vhodné si svoju pohľadávku uplatňovať aj v prípade, že pohľadávky sa síce nevzťahujú k jednej zmluve, ale podmienky na započítanie pohľadávok boli splnené už pred premlčaním pohľadávky druhého subjektu (viď vyššie spomínaný druhý prípad, kedy možno započítať premlčanú pohľadávku). Vyššie citované ustanovenie § 404 ods. 1 Obchodného zákonníka sa totiž uplatní len na pohľadávky vzťahujúce sa k jednej zmluve alebo k niekoľkým zmluvám uzavretým na základe jedného rokovania či niekoľkých súvisiacich rokovaní.


Máte záujem o kvalifikované právne služby v súvislosti so započítavaním pohľadávok, uplatnením vzájomnej žaloby či hmotnoprávnej námietky započítania? Kedykoľvek nás kontaktujte či už telefonicky na čísle 0950 723 390, emailom na adrese advokatduska@gmail.com alebo využite kontaktný formulár na stránke KONTAKT.