Zásada rovnakej mzdy za rovnakú prácu / prácu rovnakej hodnoty

25.03.2021, JUDr. Václav Duska

Vypláca Vám zamestnávateľ nižšiu mzdu než Vášmu kolegovi na tej istej pracovnej pozícii bez toho, aby to odôvodňovali objektívne kritériá? Takýto postup zamestnávateľa je porušením platnej právnej úpravy a môžete sa voči nemu brániť.

Jednou zo základných zásad pracovného práva pri odmeňovaní zamestnancov je zásada rovnakej mzdy za rovnakú prácu, resp. za prácu rovnakej hodnoty. Táto zásada je upravená v ustanovení § 119a Zákonníka práce. V zmysle tam uvedenej definície je rovnakou prácou, resp. prácou rovnakej hodnoty: "práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa."

Z tejto definície je zrejmé, že o rovnakú prácu, resp. prácu rovnakej hodnoty, nemusí ísť ani v prípade, že ide o pracovnú pozíciu s rovnakým názvom, ak jeden zamestnanec vykonáva neporovnateľne zložitejšie úlohy ako druhý (k tomu môže dochádzať napríklad na rovnakých pracovných pozíciách zamestnancov v sektore IT). Taktiež o rovnakú prácu, resp. prácu rovnakej hodnoty pre účely aplikácie tejto zásady nepôjde ani v prípade, ak dvaja zamestnanci vykonávajú úplne totožnú prácu avšak jeden zo zamestnancov dosahuje významne nižšiu výkonnosť, ktorú je možné objektívne merať, než druhý zamestnanec (napr. ak vo výrobe jeden zamestnanec dokáže za jednu smenu vyrobiť dvojnásobný počet výrobkov oproti druhému zamestnancovi). Pri komparácii miezd takýchto dvoch zamestnancov (hoci na rovnakej pracovnej pozícii) sa teda zásada rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty taktiež neuplatní.

Aj napriek tomu, že primárnym cieľom tejto právnej úpravy, ktorá má základy v európskom práve, je zamedziť diskriminácii žien voči mužom pri mzdových podmienkach pri práci, tak ako vyplýva aj z ustanovenia § 119a ods. 4 Zákonníka práce, zásada rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty sa použije aj pri zamestnancoch rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

Zásada rovnakej mzdy za prácu rovnakej hodnoty automaticky neznamená, že zamestnanci vykonávajúci rovnakú prácu, resp. prácu rovnakej hodnoty, musia vždy bezpodmienečne dostávať rovnakú mzdu. Ustanovenie § 119a ods. 3 Zákonníka práce totiž zamestnávateľovi umožňuje stanoviť aj ďalšie objektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov, na základe ktorých dôjde k diferenciácii miezd. Takýmto objektívne merateľným kritériom môže byť napríklad dosiahnutá prax zamestnanca či jeho vzdelanie. Aj tu sa však vynára otázka, či takéto zamestnávateľom stanovené objektívne kritériá majú vplyv na zložitosť pracovných úloh zadávaných zamestnancovi alebo výkonnosť zamestnanca a či by teda mohli byť relevantným dôvodom na diferenciáciu miezd.

Špecifickým prípadom, ktorý sa často uplatňuje aj na Slovensku, je diferenciácia miezd z dôvodu odlišného miesta výkonu práce. Takýto postup je praxou veľkých spoločností, ktoré majú pobočky v rôznych kútoch Slovenska (môže ísť napríklad o obchodné reťazce, ale napríklad aj o audítorské spoločnosti). Zamestnanci na tej istej pracovnej pozícii s miestom výkonu práce v bohatšom regióne (Bratislava) sú často ohodnocovaní významne vyššou mzdou než zamestnanci s miestom výkonu práce v chudobnejšom regióne. Zamestnávatelia to často odôvodňujú vyššími nákladmi zamestnancov na život v bohatšom regióne, väčšou konkurenciou na pracovnom trhu, ako aj tým, že nominálna mzda zamestnancov vykonávajúcich rovnakú prácu v rôznych regiónoch síce nie je totožná, ale totožná je ich reálna mzda (kúpna sila).

Takýto postup bol zamestnávateľom dlhodobo tolerovaný na Slovensku aj v Českej republiky. V Českej republike prinieslo zmenu až nedávne súdne konanie, ktoré bolo právoplatne skončené rozsudkom Najvyššieho súdu ... (ZVYŠOK ČLÁNKU JE DOSTUPNÝ LEN PRE REGISTROVANÝCH POUŽÍVATEĽOV).


Máte záujem o právne služby v oblasti pracovného práva? Kedykoľvek nás kontaktujte či už telefonicky na čísle 0950 723 390, emailom na adrese advokatduska@gmail.com alebo využite kontaktný formulár na stránke KONTAKT.