Zosplatnenie úveru poskytnutého spotrebiteľovi

V prípadoch, kedy je spotrebiteľ, ktorému bol od veriteľa poskytnutý úver (spotrebiteľský úver alebo úver na bývanie) po dlhšiu dobu v omeškaní s úhradou splátky úveru, pristupujú veritelia k tzv. zosplatneniu úveru. Na to, aby však veriteľ (banka či nebankovka) mohol platne zosplatniť úver, musia byť splnené zákonom stanovené podmienky. Pokiaľ podmienky splnené nie sú (čo sa stáva pomerne často), veriteľ nebol oprávnený úver zosplatniť a jeho žaloba na uhradenie celého zosplatneného úveru bude v prípade správnej procesnej obrany zamietnutá v časti prevyšujúcej sumu neuhradených splátok podľa pôvodne dojednaného rozpisu splátok.

Základnou podmienkou pre zosplatnenie úveru je podmienka stanovená v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého má veriteľ právo žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo medzi nimi dohodnuté. Bez toho, aby takéto právo veriteľovi vyplývalo zo zmluvy, tak veriteľ nikdy nebude oprávnený platne zosplatniť úver. Táto podmienka zosplatnenia úveru súvisí s povinnou náležitosťou zmluvy o úvere na bývanie podľa § 13 ods. 4 písm. r) zákona o úveroch na bývanie, resp. s povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. n) zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorou je upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania úveru. Absencia tejto náležitosti nespôsobuje ani neplatnosť úverovej zmluvy a ani bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Následkom absencie tejto obsahovej náležitosti bude práve najmä to, že veriteľ nebude mať právo úver zosplatniť.

Druhou podmienkou, ktorá musí byť splnená, aby mohol veriteľ zosplatniť úver je to, aby bola pred poskytnutím úveru zo strany veriteľa s odbornou starostlivosťou posúdená schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 2 zákona o úveroch na bývanie, resp. ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Na to, aby si veriteľ riadne splnil povinnosť s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver by mal veriteľ brať do úvahy najmä čas, na ktorý sa úver poskytuje, výšku úveru, príjem spotrebiteľa, výdavky spotrebiteľa, účel použitia úveru a prípadne aj ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na schopnosť spotrebiteľa splácať úver. Ak by veriteľ porušil svoju povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať úver hrubým spôsobom, tak okrem toho, že by nemohol požadovať zosplatnenie úveru, by bol úver zároveň bezúročný a bezpoplatkový.

Ďalšie podmienky zosplatnenia úveru poskytnutého spotrebiteľovi sú stanovené v ustanovení § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že na to, aby mohol veriteľ zosplatniť úver, musí byť spotrebiteľ v omeškaní s úhradou splátky po dobu aspoň troch mesiacov. Zároveň platí, že pred samotným zosplatnením úveru musí veriteľ upozorniť spotrebiteľa na možnosť zosplatnenia úveru, a to aspoň 15 dní pred samotným zosplatnením úveru. V praxi toto upozornenie banky nazývajú ako "Posledná výzva pred zosplatnením úveru".

Ak teda spotrebiteľ neuhradí splátku, s ktorej úhradou je v omeškaní, ani do 15 dní od kedy bol na možnosť zosplatnenia úveru veriteľom upozornený (a zároveň sú splnené ostatné vyššie uvedené podmienky), môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru. Zosplatnenie úveru je jednostranným úkonom veriteľa. To, že k zosplatneniu úveru došlo, však veriteľ musí spotrebiteľovi oznámiť. V oznámení o zosplatnení úveru veriteľ spravidla aj vyčísli dlh spotrebiteľa - sumu, ktorú je dlžník povinný veriteľovi zaplatiť a stanoví aj lehotu na plnenie.

Čo sa týka sumy, na ktorú má veriteľ voči spotrebiteľovi po zosplatnení úveru nárok, túto možno vypočítať ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a kapitalizovanými zmluvnými úrokmi vo výške, v akej by ich pri riadnom plnení povinností spotrebiteľ zaplatil veriteľovi na jednej strane a sumou, ktorú spotrebiteľ do zosplatnenia úveru veriteľovi reálne uhradil. V minulosti si veritelia po zosplatnení úveru uplatňovali zmluvný úrok v percentuálnej výške, a to "do zaplatenia istiny". Súčasná judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (viď napr. Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020 alebo Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/113/2019 zo dňa 29.06.2020) však judikovala, že správnym postupom je kapitalizácia zmluvného úroku vo výške, akú by spotrebiteľ zaplatil veriteľovi, keby si riadne splnil svoje povinnosti z úverovej zmluvy.

Ak spotrebiteľ po zosplatnení úveru neuhradí veriteľovi svoj dlh, môže veriteľ od spotrebiteľa požadovať aj úroky z omeškania z dlžnej sumy. Kumulácia zmluvného úroku a úrokov z omeškania teda je možná, čo potvrdzujú aj vyššie spomínané rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. V minulosti mali s touto kumuláciou problém najmä súdy nachádzajúce sa v obvode Krajského súdu v Prešove, keď odmietali veriteľom priznávať zmluvné úroky po zosplatnení úveru. V súčasnosti by však už snáď rozhodovacia prax súdov mohla byť (aj z dôvodu vyššie spomínaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky) jednotná.

Veriteľ si svoj nárok voči spotrebiteľovi musí uplatniť v premlčacej dobe. Premlčacia doba vyššie uvedených nárokov však neplynie až od okamihu zosplatnenia úveru, ale v súlade s ustanovením § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka už odo dňa splatnosti tej splátky úveru, kvôli ktorej došlo k zosplatneniu úveru. Premlčacia doba tak s ohľadom na vyššie uvedenú podmienku zosplatnenia úveru podľa ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, musela vždy začať plynúť ešte viac ako tri mesiace pred samotným zosplatnením úveru. 

Máte záujem o kvalifikovanú právnu pomoc týkajúcu sa zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo zmluvy o úvere na bývanie? Kedykoľvek nás kontaktujte emailom na adrese advokatduska@gmail.com alebo využite kontaktný formulár na stránke KONTAKT.

V rámci tejto právnej služby ponúkame klientom posúdenie úverovej zmluvy a toho, či boli splnené podmienky na zosplatnenie úveru, rokovanie s protistranou, zastupovanie v konaní o zaplatenie zosplatneného úveru apod.