Zabitie cudzieho zvieraťa nemusí byť trestným činom

01.12.2020, JUDr. Václav Duska

Prvým novembrom 2020 sa stala účinnou novela Trestného zákona, ktorou sa okrem iného taktiež sprísnili trestné sadzby pri trestnom čine Týranie zvierat. Hoci ide o pozitívnu zmenu, ktorú treba privítať, zákonodarca opätovne premárnil možnosť napraviť jeden z nedostatkov súčasnej právnej úpravy v oblasti ochrany zvierat, a to, že naďalej nie je bez ďalšieho trestné neoprávnené zabitie zvieraťa, a to ani v prípade, že k zabitiu zvieraťa došlo úmyselne.

V zmysle aktuálne platnej právnej úpravy sa možno trestného činu Týranie zvierat dopustiť:
  • akýmkoľvek týraním zvieraťa ak bol páchateľ za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý alebo za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený,
  • týraním zvieraťa zvlášť krutým a surovým spôsobom, alebo
  • utýraním zvieraťa.

Čo možno považovať za týranie zvieraťa upravuje Zákon o veterinárnej starostlivosti*. Hoci Zákon o veterinárnej starostlivosti považuje za týranie zvieraťa aj usmrtenie zvieraťa bez zákonom stanoveného primeraného dôvodu, je takéto konanie vo všeobecnosti trestným činom len v prípade, že k usmrteniu zvieraťa došlo v dôsledku bolestivého alebo iného krutého, surového alebo trýznivého spôsobu.

Usmrtiť zviera je však nepochybne možné aj takým spôsobom, ktorým je zvieraťu spôsobená len minimálna alebo dokonca žiadna bolesť.

Vlastník zvieraťa má (najmä pokiaľ sa jedná o jeho domáceho miláčika) k tomuto zvieraťu aj veľmi silný citový vzťah. Takéto zviera však môže byť predmetom útoku zo strany osoby, s ktorou má jeho majiteľ spor, k čomu môže najčastejšie dochádzať najmä pri susedských sporoch. K usmrteniam zvierat však môže dochádzať aj zo strany náhodných osôb, ktoré si svoju frustráciu môžu vybíjať práve takýmto konaním. Pokiaľ sa teda niekto rozhodne riešiť svoj konflikt s majiteľom zvieraťa takým spôsobom, že jeho zviera zabije, a to bez toho, aby zvieraťu spôsobil neprimeranú bolesť, takéto konanie pri súčasnej právnej úprave nenaplní znaky trestného činu Týranie zvierat (za predpokladu, že sa ho nedopustí recidivista).

Do úvahy by ešte mohlo prichádzať, že takýmto usmrtením zvieraťa by mohli byť naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu Poškodzovanie cudzej veci (pozn. za vec sa v zmysle všeobecných ustanovení Trestného zákona považuje aj zviera). Na vznik trestnej zodpovednosti za trestný čin Poškodzovania cudzej veci je však potrebné, aby ním bola spôsobená aspoň malá škoda. Hodnota usmrteného zvieraťa by teda musela presahovať sumu 266,- EUR. V prípade, že by sa však jednalo napríklad o zviera pochádzajúce z útulku alebo kríženca, je zrejmé, že jeho hodnota túto sumu nedosiahne.

Úmyselné zabitie zvieraťa, ktorého hodnota nepresahovala sumu 266,- EUR, bez toho, aby bolo zvieraťu spôsobené utrpenie, tak za súčasnej právnej úpravy nie je možné podradiť pod žiadnu zo skutkových podstát Trestného zákona. Takýto stav potom môže potenciálnych páchateľov k páchaniu takejto zavrhnutiahodnej činnosti motivovať. Z toho dôvodu je tak potrebné uvažovať o zmene súčasnej trestnoprávnej úpravy tak, aby sa začalo kriminalizovať aj takéto konanie.

Tento deficit platnej právnej úpravy by mohol byť odstránený zmenou Trestného zákona, pričom do úvahy prichádza viacero spôsobov. Jedným z nich je úprava základnej skutkovej podstaty trestného činu Poškodzovanie cudzej veci tak, aby sa v prípade, že je poškodenou vecou zviera, nevyžadovalo ani spôsobenie malej škody. Vhodnejším riešením by však podľa môjho názoru bola novelizácia základnej skutkovej podstaty trestného činu Týranie zvierat takým spôsobom, aby sa kriminalizovalo akékoľvek týranie zvieraťa. Všetky skutky, ktoré sú v zmysle Zákona o veterinárnej starostlivosti týraním zvieraťa*, vrátane usmrtenia zvieraťa bez primeraného dôvodu, sú totiž natoľko závažné, že by mali byť kriminalizované aj v tých prípadoch, kedy by neboli páchané zvlášť krutým a surovým spôsobom, recidivistom, či v prípade že dôjde k utýraniu zvieraťa.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že primerané dôvody, kedy možno zviera zabiť legálne, sú v Zákone o veterinárnej starostlivosti stanovené rozsiahlo, pričom takýmto primeraným dôvodom je napríklad aj usmrtenie nechceného zvieraťa veterinárnym lekárom. Prípadné obavy, že by takáto zmena základnej skutkovej podstaty trestného činu Týranie zvierat bola neprimerane prísna, tak nie sú dôvodné. Zákonodarca by sa tak nad takouto zmenou Trestného zákona mal zamyslieť a prispieť tak k väčšej ochrane zvierat.


*§ 22 ods. 2 Zákona o veterinárnej starostlivosti:

"Zakazuje sa týranie zvieraťa, ktorým je každé konanie okrem odôvodneného zdravotného a schváleného postupového dôvodu, ktorým sa

a) spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé poškodenie zdravia,

b) usmrtí zviera bez primeraného dôvodu podľa odseku 5,

c) bez použitia anestetík, ak je to potrebné, spôsobí zvieraťu trvalé alebo dlhodobé porušenie neobnoviteľných častí organizmu okrem sterilizácie samíc a kastrácie samcov, brúsenia zobákov a kastrácie kohútikov,105a) kupírovania časti chvosta psov v súlade s uznanými plemennými znakmi do veku 14 dní od narodenia a kupírovania časti chvosta malých prežúvavcov narodených na území Slovenskej republiky do veku osem dní, odrohovania mláďat domácich prežúvavcov do veku osem týždňov pri dodržaní podmienok zabraňujúcich rozširovaniu chorôb a okrem odstraňovania vlčieho pazúrika u psov, ktoré môže vykonávať len osoba podľa § 10 ods. 2,

d) spôsobí zvieraťu trvalá alebo dlhodobá porucha správania,

e) prekročia biologické schopnosti zvieraťa alebo sa zvieraťu spôsobí neprimeraná bolesť, poranenie alebo utrpenie,

f) obmedzuje výživa a napájanie zvieraťa, čím sa poškodzuje jeho zdravotný stav,

g) spôsobí zvieraťu zbytočné utrpenie alebo bolesť tým, že sa nevyliečiteľne choré, slabé alebo vyčerpané zviera, pre ktoré je ďalšie prežívanie spojené s trvalou bolesťou alebo utrpením, vydá na iný účel ako na neodkladné bezbolestné usmrtenie,

h) spôsobí zvieraťu bolesť alebo utrpenie tým, že sa použije ako živá návnada,

i) zviera dopuje alebo sa mu podá omamná látka alebo chemická látka, ktorá poškodzuje jeho zdravie alebo ktorá navodzuje jeho nefyziologický stav, alebo sa mu podá potrava, ktorá obsahuje látky alebo predmety, ktoré mu spôsobujú bolesť, utrpenie alebo ho inak poškodzujú, okrem odôvodnených zdravotných a schválených postupových dôvodov,

j) použitím podnetu, predmetu alebo pomôcky, ktoré vyvolávajú bolesť, spôsobujú klinicky zjavné poranenie alebo klinicky preukázateľné negatívne zmeny v činnosti nervovej sústavy alebo iných orgánových sústav zvieraťa,

k) zasiahne do priebehu pôrodu spôsobom, ktorý zväčšuje bolesť alebo poškodzuje zdravie zvieraťa,

l) štve zviera proti zvieraťu, cvičí alebo skúša zviera na inom živom zvierati okrem sokoliarskeho výcviku sokoliarskeho dravca na lov zveri a prípravy zvieraťa na jeho vypustenie do voľnej prírody a používa živé zviera ako návnadu okrem schválených pokusných dôvodov; za štvanie, cvičenie a skúšanie zvieraťa na inom živom zvierati sa nepovažuje použitie poľovného psa alebo poľovne upotrebiteľného psa podľa osobitného predpisu106) a použitie psa na pastierske účely,

m) opustí zviera s úmyslom zbaviť sa ho; za opustenie sa nepovažuje vypustenie voľne žijúceho zvieraťa do jeho prirodzeného prostredia, ak to dovoľuje zdravotný stav zvieraťa a charakter prostredia,

n) zviera chová v nevhodných podmienkach alebo tak, že si zviera samé spôsobuje utrpenie a bolesť alebo si zvieratá spôsobujú utrpenie a bolesť navzájom,

o) použije elektrický prúd k obmedzeniu pohybu končatín zvieraťa alebo znehybnenia zvieraťa okrem použitia elektrického ohradníka alebo prístroja pre elektrické omračovanie a usmrcovanie zvierat,

p) zbavujú ryby šupín alebo plutiev pri manipulácii so živými rybami alebo sa im vtláčajú oči do očníc,

q) použije živé zviera na kŕmenie takého druhu zvieraťa, u ktorého z biologických dôvodov takýto spôsob výživy nie je nevyhnutný."