Dá sa darovacia zmluva napadnúť?

Toto tvrdenie však nemá reálne opodstatnenie. Darovacia zmluva sa, samozrejme, dá napadnúť, a to v prípade ak je naplnený niektorý zo zákonných dôvodov, pre ktorý by táto zmluva mohla byť či už absolútne alebo relatívne neplatná. Dôvody, pre ktoré môže byť darovacia zmluva neplatná sú však úplne rovnaké ako tie, pre ktoré by mohla byť neplatná aj kúpna zmluva. Pokiaľ teda napríklad darca koná pri uzatváraní darovacej zmluvy v duševnej poruche, bude táto darovacia zmluva neplatná. To isté však platí aj pri kúpnej zmluve, keď koná v duševnej poruche predávajúci, a to bez ohľadu na to, či došlo k úhrade kúpnej ceny. Rovnako sú spoločné aj iné dôvody pre prípadnú neplatnosť zmlúv. Vo všeobecnosti teda platí, že darovacia zmluva sa dá napadnúť za rovnakých podmienok, za akých sa dá napadnúť aj kúpna zmluva.

Darovacia zmluva však môže teoreticky mať v porovnaní s kúpnou zmluvou určité nevýhody. Nevýhodou darovacej zmluvy môže byť to, že vo výnimočnom prípade sa môže darca od obdarovaného domáhať vrátenia daru. Tento výnimočný prípad nastane, ak sa obdarovaný správa k darcovi alebo členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy. Skutočne teda ide o výnimočnú a nepravdepodobnú situáciu, kedy správanie obdarovaného musí dosahovať značnej intenzity. Bližšie sa tejto téme venuje nasledujúci článok - Nárok darcu na vrátenie daru od obdarovaného.

Z pohľadu obdarovaného môže byť medzi nevýhody darovacej zmluvy zaradené tiež to, že pokiaľ darca zomrie a má po ňom dediť viacero dedičov, tak v prípade, že niektorý z nich dostal za života od tejto osoby niečo darom tento dar sa započíta do dedičského podielu takto obdarovaného dediča. Bližšie sa tejto téme venuje nasledujúci článok - Započítanie daru na dedičský podiel.

Darovacia zmluva teda môže mať v porovnaní s kúpnou zmluvou isté nevýhody, určite nie však to, že by sa dala napadnúť za iných podmienok, než za akých sa dá napadnúť kúpna zmluva. Je potrebné si však uvedomiť, že aj kúpna zmluva môže mať pre kupujúceho určité nevýhody, a to napríklad skutočnosť, že pri kúpnej zmluve môže nastať situácia, že takto nadobudnutý majetok nebude vo výlučnom vlastníctve kupujúceho, ale bude spadať do bezpodielového spoluvlastníctva manželov kupujúceho a jeho manžela. Symbolická kúpna cena tiež spôsobí oveľa vyššiu daňovú povinnosť pri budúcom predaji nehnuteľnosti, apod.

Forma zmluvy o prevode vlastníckeho práva by mala vždy vychádzať zo skutočného úmyslu zmluvných strán. Pokiaľ je úmyslom zmluvných strán previesť vlastnícke právo k veci bezodplatne, je potrebné uzavrieť darovaciu zmluvu. Pokiaľ sa má vlastnícke právo previesť za odplatu, je potrebné uzavrieť kúpnu zmluvu. Určite neodporúčam, aby sa zmluvné strany snažili obísť následky darovacej zmluvy tým, že uzatvoria kúpnu zmluvu a dohodnú si len symbolickú kúpnu cenu. Práve takéto konanie by mohlo byť predmetom prípadných sporov. Aktuálna judikatúra v určitých situáciách však akceptuje aj symbolickú kúpnu cenu (viď napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 412/2016 zo dňa 21.06.2016 alebo Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 244/2018 zo dňa 27.06.2019).